Kladivo na veriteľov

Ministerstvo spravodlivosti dosiaľ zaostávalo za proľudovo orientovaným imidžom iných rezortov patriacich pod ľavicovú vládu Roberta Fica. Viera Tomanová pomohla utláčaným zamestnancom a pripravila nový, podľa nej sociálnejší Zákonník práce.

Ministerstvo hospodárstva bojuje proti zvyšovaniu cien takmer čohokoľvek, čo príde premiérovi na um. Šéf zdravotníctva Ivan Valentovič zasa zrušil dvadsaťkorunáčky za návštevu lekára. A rezort financií aspoň znížil DPH na knihy. Len Štefan Harabin, dirigujúci rezort spravodlivosti, nestíhal. Skôr než pomocou obyčajným ľuďom sa prezentoval bojom proti Špeciálnemu súdu či sťažovaním sa na svojho predchodcu Daniela Lipšica.

Možno aj preto poveril podriadených vypracovaním série noviel zákonov, ktoré majú pomôcť sociálne slabšej či vedomostne zaostávajúcej skupine obyvateľov. Na mušku sa dostali tí, čo ľuďom poskytujú pôžičky a ťažia z ich finančnej tiesne alebo slabšej ekonomickej gramotnosti. Zmenené zákony, ktoré majú zabrániť nekalostiam pri poskytovaní úverov a pri realizácii záložných práv, platia od začiatku tohto roka. Či ochránia ľudí pred úžerníckymi praktikami pôžičkárov, je neisté. No s veľkou pravdepodobnosťou spôsobia problémy určitej skupine podnikateľov a ohrozia efektívnosť vymáhania ich práv.

 

Analýza chýba

Od prvého januára vstúpili do platnosti novely zákonov o spotrebných úveroch, dobrovoľných dražbách a zmeny v Občianskom zákonníku, týkajúce zabezpečovacieho prevodu práva. Všetky majú spoločného menovateľa – snahu posilniť pozíciu dlžníkov vo vzťahu k veriteľom. Zákon o spotrebných úveroch má ambíciu chrániť ľudí, ktorí si požičiavajú peniaze. Zmeny ustanovení o dobrovoľných dražbách a zabezpečovacom prevode práv majú zasa predovšetkým zabrániť, aby tí, ktorí svoje dlhy riadne nesplácajú, prišli špekulatívnym spôsobom o majetok.

Rezort spravodlivosti nepodložil potrebu zmien žiadnou analýzou. Argumentuje verejne známymi praktikami na trhu s úvermi. Aj Peter Straka, poverený riadením sekcie legislatívy, hovorí o tragédiách, keď ľudia pre úver niekoľko desiatok tisíc korún prišli o byty alebo domy v neporovnateľne vyššej hodnote.

 

Kontraproduktívne

No podľa P. Straku sa paragrafy nenovelizovali len pre potrebu upraviť vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi. Ale aj preto, aby sa odstránili medzery v legislatívne, ktoré od schválenia pôvodných zákonov ukázala aplikačná prax. A novinky majú tiež pomôcť poskytovateľom úverov a vymáhačom pohľadávok v boji s nekalou konkurenciou. „Išlo nám o ochranu dlžníka aj o posilnenie práv veriteľa, aby bol celý proces transparentný a nedal sa zneužiť,“ tvrdí sekčný šéf ministerstva. Firmy z pôžičkového biznisu sa však obávajú, že nové právne predpisy budú kontraproduktívne. Serióznym poskytovateľom sťažia podnikanie, kým špekulanti si nájdu kľučky aj medzi zmenenými paragrafmi. Predseda asociácie organizácií splátkového predaja Stanislav Hroš dokonca naznačil, že poskytovatelia začnú zvažovať odchod z trhu.

Ak sa tak stane, sociálne slabším skupinám obyvateľov, ktorí potrebujú peniaze a nedokážu sa orientovať v ponukách poskytovateľov úverov, ostane podstatne menší a menej dôveryhodný okruh podnikateľov, od ktorých budú môcť pýtať úver. Takže napokon možno skončia u skutočn©ch úžerníkov, ktorí svoje podnikanie nespájajú s novelizovanými zákonmi.

 

Celoštátna RPMN

Boj proti legálnej úžere a tlak Európskej únie, aby členské štáty lepšie chránili spotrebiteľov, boli podľa P. Straku hlavnými dôvodmi zmien v zákone o spotrebných úveroch.

Špeciálnemu režimu vyňatému zo zákona o spotrebných úveroch sa podľa vzoru legislatívy EÚ tešia napríklad ultra rýchlo splácané úvery. Ak spotrebiteľ splatí úver do troch mesiacov alebo najviac štyrmi splátkami maximálnej do jedného roka. Rovnako úrokové obmedzenia nebudú platiť ani pri požičaní menej ako 200 eur (necelých sedemtisíc korún) alebo nad 20-tisíc eur (necelých 700-tisíc korún).

Za jednu z najdôležitejších noviniek považuje P. Straka povinnosť poskytovateľov pôžičiek predložiť dlžníkovi pred podpísaním zmluvy formulár s dvoma údajmi. Prvým je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktoré sú zahrnuté do práve dojednávaného úveru. Druhým zasa celoslovenská RPMN pre daný druh pôžičky – tú vypočíta rezort financií na základe informácií, ktoré musia všetci poskytovatelia zverejniť.

„Spotrebiteľ môže obehnúť tri-štyri firmy a vybrať si najvýhodnejšiu ponuku,“ odporúča P. Straka. Dodáva, že ak formulár nebude súčasťou zmluvy o úvere, pôžička sa stáva zo zákona bezúročnou. Rovnaký osud ju postihne v prípade, ak súčasťou zmluvy o úvere nebude úroková sadzba, sankčné úroky alebo poplatky z omeškania. Takisto v nej musia byť podmienky predčasného splatenia úveru a následky vyplývajúce z nesplácania.

 

Problémový strop

Najzásadnejšou a najkontroverznejšou novinkou, ktorú priniesol nový zákon, je vládou stanovená maximálna cena za poskytnutie spotrebných úverov. Tá má predovšetkým zabrániť legálnej úžere. Je však otázne, či jej spolu s informačným formulárom aj reálne zabráni. Ľudia požičiavajúci si peniaze v takzvaných nebankovkách veľmi detailne na zmluvy nepozerajú. Chodia do nich po úvery hlavne preto, že pre banky nie sú bonitnými klientmi. Za to, že sú rizikovými zákazníkmi, musia teda, logicky, aj viac zaplatiť. A stanovenie úverového stropu im môže zahatať cestu k pôžičkám.

Úverový strop prináša aj praktické problémy, ktoré zatiaľ neumožňujú jeho stanovenie. Napriek tomu, že od prvého januára by sa ním poskytovatelia pôžičiek mali riadiť. Kameňom úrazu je výška odplaty za spotrebné úvery. Ministerstvo financií koncom minulého roka priznalo, že s jej určením má problém, pretože slovenská legislatíva nepozná pojem odplata za úver. Nakoniec rezort rozhodol, že pri návrhu na jej určenie bude vychádzať z RPMN, za akú sa spotrebné úvery na trhu predávajú.

Vláda bude potom narábať s násobkami tejto sadzby. Zatiaľ však na jej rokovanie z ministerstva financií neprišiel návrh na vydanie nariadenia určujúceho maximálny cenov. strop úverov. Ten môže podľa hovorcu Miroslava Šmála prísť až po prvom kvartáli tohto roka. Po jeho uplynutí úverové firmy zverejnia informácie o svojich RPMN a až potom ministerstvo vypracuje svoj návrh. Hovorca predpokladá, že vláda vydá nariadenie v máji.

 

zdroj Etrend